Bezpečnosť pre AI „zamestnancov“ sa často redukuje na otázku prístupových práv: kto má k čomu prístup a za akých podmienok. V praxi sa však ukazuje, že samotná kontrola prístupu nedokáže pokryť najväčšie riziká spojené s nasadením AI. Modely a agenti dnes nefungujú len ako pasívne nástroje, ale ako aktívni účastníci procesov — kombinujú dáta z rôznych zdrojov, generujú rozhodnutia a v mnohých prípadoch aj priamo vykonávajú akcie. Preto musí byť bezpečnosť navrhnutá nielen okolo prístupu, ale predovšetkým okolo zámeru (intent) a auditovateľnosti každého kroku.
