Minimalizácia revízií neznamená potlačenie spätnej väzby alebo obmedzenie kreativity. Znamená to presunúť kvalitu práce na začiatok procesu – do fázy definície problému, očakávaní a rozhodovacích rámcov. Čím presnejší je vstup, tým menej iterácií je potrebných na jeho opravu.
Základný problém je, že revízie sú vo väčšine tímov vnímané ako normálny krok procesu, hoci v skutočnosti sú symptómom nepresnosti. Ak zadanie neobsahuje jasný cieľ, kontext, hranice riešenia a definíciu úspechu, vzniká priestor pre subjektívnu interpretáciu. Každý stakeholder si tak vytvorí vlastnú verziu „správneho riešenia“, ktorá sa neskôr stretne s realitou a vracia späť v podobe revízií.
Z tohto pohľadu nie je revízia korekcia dizajnu alebo kódu, ale korekcia nepresne definovaného rozhodnutia. Preto najväčší vplyv na ich počet nemá rýchlosť tímu, ale kvalita zadania a jasnosť rozhodovacej logiky.
Zásadným princípom je zaviesť štruktúru, ktorá vedie každé zadanie cez tri vrstvy: kontext, rozhodnutie a implementačné obmedzenia. Kontext vysvetľuje, prečo sa problém rieši a aký business alebo používateľský cieľ sa sleduje. Rozhodnutie definuje, čo presne má byť výsledkom, nie v zmysle vizuálneho riešenia, ale v zmysle funkčného správania alebo používateľskej interakcie. Implementačné obmedzenia potom určujú technické a produktové hranice, v ktorých sa riešenie musí pohybovať. Ak tieto vrstvy nie sú explicitne oddelené, vzniká priestor pre interpretáciu a následné revízie.
Veľmi silným faktorom je komunikácia, ktorá je často väčším zdrojom revízií než samotná práca. Väčšina problémov vzniká v momente, keď spätná väzba nie je viazaná na objektívne kritérium, ale na subjektívny pocit. Formulácie typu „toto nepôsobí dobre“ alebo „chýba tomu jasnosť“ neobsahujú rozhodovaciu informáciu. Tím potom musí spätne interpretovať, čo presne je problém, čo automaticky generuje ďalšie iterácie.
Efektívna komunikácia musí byť vždy ukotvená v merateľnom alebo aspoň jasne definovanom dôvode. Namiesto subjektívneho komentára musí existovať väzba na cieľ – napríklad zníženie času dokončenia úlohy, zlepšenie pochopenia alebo zvýšenie konverzie. Čím presnejšie je spätná väzba definovaná, tým menej cyklov je potrebných na jej zapracovanie.
Dôležitú úlohu zohrávajú aj nástroje, ale nie v zmysle automatického riešenia problému. Ich hodnota spočíva v redukcii nejednoznačnosti. Prototypovanie umožňuje overiť smer ešte pred vývojom, design systémy znižujú variabilitu komponentov a dokumentácia rozhodnutí zabraňuje tomu, aby sa rovnaké riešenie interpretovalo rôznymi spôsobmi v rôznych častiach tímu. Nástroje teda nevyriešia revízie samy o sebe, ale výrazne znižujú priestor pre ich vznik.
Vo vývoji vznikajú revízie najčastejšie v momente, keď chýba presný preklad medzi dizajnom a implementáciou. Ak dizajn neobsahuje definované stavy, edge cases alebo behaviorálne pravidlá, vývojár musí robiť vlastné rozhodnutia. Tie sa následne vracajú ako revízie. Preto kvalita vývoja nie je len otázkou implementácie, ale presnosti špecifikácie.
Rovnako dôležité je jasné definovanie „done“. Ak nie je presne určené, čo znamená hotová funkcionalita, vzniká prirodzený cyklus dopĺňania detailov, ktorý sa javí ako revízie, ale v skutočnosti ide o nedokončenú definíciu rozsahu.
Významným, často prehliadaným faktorom je aj rozhodovacia štruktúra v tíme. Ak nie je jasné, kto má finálne slovo v prípade rozdielnych názorov, každý stakeholder prirodzene tlačí vlastnú interpretáciu, čo vedie k opakovaným úpravám. Jasná rozhodovacia hierarchia alebo explicitne definovaný „final decision owner“ výrazne znižuje počet cyklov, pretože eliminuje opakované otvorenie už uzavretých rozhodnutí.
V konečnom dôsledku nie je počet revízií problémom exekúcie, ale problémom presnosti systému, ktorý exekúciu riadi. Ak sú správne definované ciele, rozhodovacie kritériá, komunikačné pravidlá a štruktúra ownershipu, revízie sa prirodzene zmenšia na výnimku, nie štandardný mechanizmus práce.